Váhy používané na obchodné vyúčtovanie sú klasifikované ako meracie prístroje podliehajúce povinnému overovaniu štátom v súlade so zákonom. Patria sem žeriavové váhy, malé stolové váhy, plošinové váhy a váhy pre automobily. Akákoľvek váha používaná na obchodné vyúčtovanie musí byť podrobená povinnému overeniu, inak môžu byť uložené pokuty. Overenie sa vykonáva v súlade sJJG 539-2016Nariadenie o overovanípreDigitálne indikačné váhy, ktorý možno uplatniť aj na overovanie automobilových váh. Existuje však aj iný overovací predpis určený špeciálne pre automobilové váhy, na ktorý sa možno odvolať:JJG 1118-2015Nariadenie o overovanípreElektronickéVáhy pre nákladné vozidlá(Metóda snímača zaťaženia)Voľba medzi týmito dvoma závisí od skutočnej situácie, hoci vo väčšine prípadov sa overovanie vykonáva v súlade s JJG 539-2016.
V JJG 539-2016 je popis stupníc nasledovný:
V tomto nariadení sa pojem „váha“ vzťahuje na typ neautomatického vážiaceho prístroja (NAWI).
Princíp: Keď sa na nosič zaťaženia umiestni záťaž, vážiaci snímač (snímač zaťaženia) generuje elektrický signál. Tento signál je potom prevedený a spracovaný zariadením na spracovanie údajov a výsledok váženia sa zobrazí na displeji.
Štruktúra: Váha sa skladá z nosiča zaťaženia, snímača zaťaženia a indikátora váženia. Môže mať integrálnu alebo modulárnu konštrukciu.
Aplikácia: Tieto váhy sa používajú predovšetkým na váženie a meranie tovaru a majú široké uplatnenie v obchode, prístavoch, letiskách, skladovaní a logistike, hutníctve, ako aj v priemyselných podnikoch.
Typy digitálnych indikačných váh: Elektronické stolové a plošinové váhy (súhrnne označované ako elektronické stolové/plošinové váhy), ktoré zahŕňajú: Váhy na výpočet cien, Váhy určené len na váženie, Váhy s čiarovými kódmi, Počítacie váhy, Viacdielne váhy, Viacintervalové stupnice a pod.;Elektronické žeriavové váhy, ktoré zahŕňajú: Hákové váhy, Závesné váhy, Váhy pre mostové žeriavy, Váhy pre jednokoľajové vozidlá a pod.;Pevné elektronické váhy, ktoré zahŕňajú: Elektronické váhy do jamy, Elektronické povrchové váhy, Elektronické váhy na násypky a atď.
Niet pochýb o tom, že veľké váhy, ako sú napríklad boxové váhy alebo váhy pre nákladné vozidlá, patria do kategórie pevných elektronických váh, a preto ich možno overovať v súlade sNariadenie o overovanípreDigitálne indikačné váhy(JJG 539-2016). Pri maloobjemových váhach je nakladanie a vykladanie štandardných závaží relatívne jednoduché. Pri veľkých váhach s rozmermi 3 × 18 metrov alebo s nosnosťou nad 100 ton je však obsluha oveľa náročnejšia. Prísne dodržiavanie overovacích postupov podľa JJG 539 predstavuje značné výzvy a niektoré požiadavky môžu byť prakticky nemožné implementovať. Pri automobilových váhach overovanie metrologického výkonu zahŕňa najmä päť položiek: Presnosť nulovania a presnosť tary., Excentrické zaťaženie (mimostredové zaťaženie), Váženie, Váženie po tarovaní, Rozsah opakovateľnosti a diskriminácie. Spomedzi nich sú obzvlášť časovo náročné excentrické zaťaženie, váženie, váženie po tarovaní a opakovateľnosť.Ak sa postupy prísne dodržiavajú, môže byť nemožné dokončiť overenie čo i len jednej automobilovej váhy v priebehu jedného dňa. Aj keď je opakovateľnosť dobrá, čo umožňuje zníženie počtu testovacích závaží a čiastočnú náhradu, proces zostáva dosť náročný.
7.1 Štandardné nástroje na overovanie
7.1.1 Štandardné závažia
7.1.1.1 Etalonové závažia používané na overovanie musia spĺňať metrologické požiadavky uvedené v JG99 a ich chyby nesmú presiahnuť 1/3 najväčšej dovolenej chyby pre zodpovedajúce zaťaženie uvedené v tabuľke 3.
7.1.1.2 Počet štandardných závaží musí byť dostatočný na splnenie overovacích požiadaviek váhy.
7.1.1.3 Na použitie s metódou prerušovaného bodového zaťaženia sa musia poskytnúť ďalšie štandardné závažia, aby sa eliminovali chyby zaokrúhľovania.
7.1.2 Substitúcia štandardných závaží
Pri overovaní váhy na mieste jej použitia sa musia použiť náhradné závažia (iné hmotnosti)
so stabilnými a známymi hmotnosťami) sa môžu použiť na nahradenie časti štandardu
váhy:
Ak opakovateľnosť váhy presiahne 0,3e, hmotnosť použitých štandardných závaží musí byť aspoň 1/2 maximálnej váživosti váhy;
Ak je opakovateľnosť váhy väčšia ako 0,2e, ale nie väčšia ako 0,3e, hmotnosť použitých etalónových závaží sa môže znížiť na 1/3 maximálnej vážiteľnosti váhy;
Ak opakovateľnosť váhy nepresahuje 0,2e, hmotnosť použitých etalónových závaží sa môže znížiť na 1/5 maximálnej váživosti váhy.
Vyššie uvedená opakovateľnosť sa určuje trojnásobným pôsobením zaťaženia približne 1/2 maximálnej vážiteľnosti váh (buď štandardné závažia, alebo akákoľvek iná hmota so stabilnou hmotnosťou) na nosič zaťaženia.
Ak je opakovateľnosť v rozmedzí 0,2e – 0,3e / 10–15 kg, je potrebných celkovo 33 ton štandardných závaží. Ak opakovateľnosť presiahne 15 kg, potom je potrebných 50 ton závaží. Pre overovací ústav by bolo dosť ťažké priniesť na miesto 50 ton závaží na overenie váhy. Ak sa prinesie iba 20 ton závaží, možno predpokladať, že opakovateľnosť 100-tonovej váhy je predvolene nastavená na maximálne 0,2e / 10 kg. Či je možné skutočne dosiahnuť opakovateľnosť 10 kg, je otázne a každý si môže urobiť predstavu o praktických výzvach. Navyše, hoci sa celkový počet použitých štandardných závaží zníži, náhradné zaťaženia sa musia stále zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť, takže celkové skúšobné zaťaženie zostáva nezmenené.
1. Testovanie vážiacich bodov
Na overenie váženia by sa malo vybrať aspoň päť rôznych bodov zaťaženia. Tieto by mali zahŕňať minimálnu vážiteľnosť, maximálnu vážiteľnosť a hodnoty zaťaženia zodpovedajúce zmenám maximálnej povolenej chyby, t. j. body strednej presnosti: 500e a 2000e. Pre 100-tonovú automobilovú váhu, kde e = 50 kg, to zodpovedá: 500e = 25 t, 2000e = 100 t. Bod 2000e predstavuje maximálnu nosnosť váhy a jeho testovanie môže byť v praxi náročné. Okrem tohováženie po tarovanívyžaduje opakovanie overenia vo všetkých piatich nakladacích bodoch. Nepodceňujte pracovnú záťaž spojenú s piatimi monitorovacími bodmi – samotná práca pri nakladaní a vykladaní je pomerne rozsiahla.
2. Skúška excentrickým zaťažením
7.5.11.2 Excentrické zaťaženie a plocha
a) Pre váhy s viac ako 4 opornými bodmi (N > 4): Zaťaženie pôsobiace na každý bod podpery by malo byť ekvivalentné 1/(N–1) maximálnej ťažnej kapacity váhy. Závažia by sa mali aplikovať postupne nad každý bod podpery v oblasti približne rovnej 1/N nosiča zaťaženia. Ak sú dva oporné body príliš blízko seba, vykonanie vyššie opísaného testu môže byť zložité. V tomto prípade možno dvojnásobné zaťaženie aplikovať na plochu s dvojnásobnou vzdialenosťou pozdĺž čiary spájajúcej dva oporné body.
b) Pre váhy so 4 alebo menej opornými bodmi (N ≤ 4): Aplikované zaťaženie by malo byť ekvivalentné 1/3 maximálnej váživosti.
Závažia by sa mali aplikovať postupne v rámci plochy približne rovnej 1/4 nosiča zaťaženia, ako je znázornené na obrázku 1, alebo v konfigurácii približne ekvivalentnej obrázku 1.
Pre 100-tonovú automobilovú váhu s rozmermi 3 × 18 metrov je typicky najmenej osem snímačov zaťaženia. Pri rovnomernom rozdelení celkového zaťaženia by bolo potrebné na každý oporný bod aplikovať 100 ÷ 7 ≈ 14,28 ton (približne 14 ton). Je mimoriadne ťažké umiestniť 14 ton závaží na každý oporný bod. Aj keď je možné závažia fyzicky stohovať na seba, opakované nakladanie a vykladanie takýchto masívnych závaží predstavuje značnú pracovnú záťaž.
3. Metóda overovacieho zaťaženia vs. skutočné prevádzkové zaťaženie
Z hľadiska metód nakladania je overovanie automobilových váh podobné overovaniu malokapacitných váh. Počas overovania automobilových váh na mieste sa však závažia zvyčajne zdvíhajú a priamo umiestňujú na plošinu váhy, podobne ako pri skúškach v továrni. Táto metóda pôsobenia zaťaženia sa výrazne líši od skutočného prevádzkového zaťaženia automobilovej váhy. Priame umiestnenie zdvíhaných závaží na plošinu váhy nevytvára horizontálne nárazové sily, nezasahuje do bočných ani pozdĺžnych zarážok váhy a sťažuje zistenie vplyvu priamych vjazdových/výjazdových dráh a pozdĺžnych zarážok na oboch koncoch váhy na výkon váženia.
V praxi overovanie metrologického výkonu pomocou tejto metódy úplne neodráža výkon za skutočných prevádzkových podmienok. Overovanie založené výlučne na tejto nereprezentatívnej metóde zaťaženia pravdepodobne nezistí skutočný metrologický výkon za skutočných prevádzkových podmienok.
Podľa JJG 539-2016Nariadenie o overovanípreDigitálne indikačné váhyPoužívanie štandardných závaží alebo štandardných závaží a náhrad na overovanie veľkokapacitných váh so sebou prináša značné výzvy vrátane: Veľkého pracovného zaťaženia, Vysoká pracovná náročnosť, Vysoké náklady na prepravu závaží, Dlhý čas overovania, Bezpečnostné rizikáa atď.Tieto faktory spôsobujú značné ťažkosti pri overovaní na mieste. V roku 2011 sa Fujianský metrologický inštitút zaoberal národným projektom vývoja kľúčových vedeckých prístrojov.Vývoj a aplikácia vysoko presných prístrojov na meranie zaťaženia pre váhyVyvinutý prístroj na meranie zaťaženia na váhe je nezávislé pomocné overovacie zariadenie v súlade s normou OIML R76, ktoré umožňuje presné, rýchle a pohodlné overenie akéhokoľvek bodu zaťaženia vrátane plného rozsahu a iných overovacích položiek pre elektronické váhy pre nákladné vozidlá. Na základe tohto prístroja bol vydaný dokument JJG 1118-2015.Nariadenie o overovanípreElektronické váhy pre nákladné vozidlá (metóda merania zaťaženia)bol oficiálne implementovaný 24. novembra 2015.
Obe metódy overovania majú svoje výhody a nevýhody a výber v praxi by mal byť vykonaný na základe skutočnej situácie.
Výhody a nevýhody oboch overovacích predpisov:
JJG 539-2016 Výhody: 1. Používa štandardné zaťaženia alebo náhrady lepšie ako trieda M2,umožňujúce overovacie rozdelenie elektronické váhy pre nákladné vozidlá dosiahnu 500 – 10 000.2. Etalónové prístroje majú overovací cyklus jeden rok a sledovateľnosť etalónových prístrojov je možné zabezpečiť lokálne v metrologických ústavoch na úrovni obcí alebo krajov.
Nevýhody: Extrémne veľké pracovné zaťaženie a vysoká pracovná náročnosť; Vysoké náklady na nakládku, vykládku a prepravu závaží; Nízka účinnosť a slabá bezpečnostná výkonnosť; Dlhý čas overovania; prísne dodržiavanie môže byť v praxi náročné.
JJG 1118 Výhody: 1. Váhu na meranie zaťaženia a jej príslušenstvo je možné na miesto prepravovať jedným dvojnápravovým vozidlom.2. Nízka pracovná náročnosť, nízke náklady na prepravu nákladu, vysoká účinnosť overovania, dobrý bezpečnostný výkon a krátky čas overovania.3. Nie je potrebné vykladanie/opätovné nakladanie na overenie.
Nevýhody: 1. Použitie elektronickej váhy pre nákladné vozidlá (metóda merania zaťaženia),overovacia divízia môže dosiahnuť iba 500 – 3 000.2. Elektronická váha pre nákladné vozidlá musí byť vybavená zariadením na meranie reakčnej sily.e (konzolový nosník) spojený s piliermi (buď pevnými betónovými piliermi, alebo pohyblivými oceľovými konštrukciami).3. V prípade arbitráže alebo úradného ohodnotenia sa overenie musí riadiť normou JJG 539 s použitím štandardných závaží ako referenčného nástroja. 4. Etalonové prístroje majú overovací cyklus šesť mesiacov a väčšina provinčných alebo obecných metrologických ústavov nezaviedla pre tieto etalonové prístroje sledovateľnosť; sledovateľnosť je potrebné získať od kvalifikovaných inštitúcií.
Norma JJG 1118-2015 používa nezávislé pomocné overovacie zariadenie odporúčané normou OIML R76 a slúži ako doplnok k overovacej metóde elektronických váh pre nákladné vozidlá v norme JJG 539-1997.Použiteľné pre elektronické automobilové váhy s maximálnou kapacitou ≥ 30 t, overovacím dielikom ≤ 3 000, so strednou alebo bežnou úrovňou presnosti. Nevzťahuje sa na viacdielkové, viacrozsahové alebo elektronické automobilové váhy s rozšírenými indikačnými zariadeniami.
Čas uverejnenia: 26. augusta 2025